Posted

0 replies · 0 reposts · 0 likes

第二章 ✫ 四智多福 “Catūsu, bhikkhave, sammā paṭipajjamāno paṇḍito viyatto sappuriso 諸比丘!才德兼備之賢智者、善知識,傾心追隨(以下)四種之正(行); akkhataṃ anupahataṃ attānaṃ pariharati, 持續守護毫髮無傷──完美品德(之行),使自己不受到傷害! anavajjo ca hoti ananuvajjo ca viññūnaṃ, bahuñca puññaṃ pasavati. (這些行)不但無罪,且是明智者所不應非難,又多累積功德(法財)。 Katamesu catūsu? 朝向哪四種之(正行)? 第一節 ❦ 正行於母 Mātari, bhikkhave, sammā paṭipajjamāno paṇḍito viyatto sappuriso 諸比丘!才德兼備之賢智者、善知識,傾心追隨對於母親施正(行); akkhataṃ anupahataṃ attānaṃ pariharati, 持續守護毫髮無傷──完美品德(之行),使自己不受到傷害! anavajjo ca hoti ananuvajjo ca viññūnaṃ, bahuñca puññaṃ pasavati. 不但無罪,且是明智者所不應非難,又多累積功德(法財)。 第二節 ❦ 正行於父 Pitari, bhikkhave, sammā paṭipajjamāno…pe… [paṇḍito viyatto sappuriso 諸比丘!才德兼備之賢智者、善知識,傾心追隨對於父親施正(行); akkhataṃ anupahataṃ attānaṃ pariharati, 持續守護毫髮無傷──完美品德(之行),使自己不受到傷害! anavajjo ca hoti ananuvajjo ca viññūnaṃ, bahuñca puññaṃ pasavati.] 不但無罪,且是明智者所不應非難,又多累積功德(法財)。 第三節 ❦ 正行於佛 tathāgate, bhikkhave, sammā paṭipajjamāno…pe… [paṇḍito viyatto sappuriso 諸比丘!才德兼備之賢智者、善知識,傾心追隨對於如來施正(行); akkhataṃ anupahataṃ attānaṃ pariharati, 持續守護毫髮無傷──完美品德(之行),使自己不受到傷害! anavajjo ca hoti ananuvajjo ca viññūnaṃ, bahuñca puññaṃ pasavati.] 不但無罪,且是明智者所不應非難,又多累積功德(法財)。 第四節 ❦ 正行於僧 tathāgatasāvake, bhikkhave, sammā paṭipajjamāno paṇḍito viyatto sappuriso 諸比丘!才德兼備之賢智者、善知識,傾心追隨對於如來弟子施正(行); akkhataṃ anupahataṃ attānaṃ pariharati, 持續守護毫髮無傷──完美品德(之行),使自己不受到傷害! anavajjo ca hoti ananuvajjo ca viññūnaṃ, bahuñca puññaṃ pasavati. 不但無罪,且是明智者所不應非難,又多累積功德(法財)。 Imesu kho, bhikkhave, catūsu sammā paṭipajjamāno paṇḍito viyatto sappuriso 以上就是,諸比丘!才德兼備之賢智者、善知識,傾心追隨四種之正(行); akkhataṃ anupahataṃ attānaṃ pariharati, 持續守護毫髮無傷──完美品德(之行),使自己不受到傷害! anavajjo ca hoti ananuvajjo ca viññūnaṃ, bahuñca puññaṃ pasavatī”ti. (這些行)不但無罪,且是明智者所不應非難,又多累積功德(法財)。」 第三章 ✫ 結語 第一節 ❦ 非福人生 “Mātari pitari cāpi, (後偈:)「於母又於父(無論母親又或者父親), yo micchā paṭipajjati; 橫施諸邪行(如人不道德對待他們)── Tathāgate vā sambuddhe, 或於佛正覺(同樣對待正覺如來佛), atha vā tassa sāvake; 又或彼聲聞(或是對待佛陀的弟子); Bahuñca so pasavati, 累劫報累世(那麼他將在多生累劫), apuññaṃ tādiso naro. 斯人生非福(如其惡業而招感惡運)! “Tāya naṃ adhammacariyāya [tāya adhammacariyāya (sī. syā. kaṃ. pī.)], 愚行非法者(因為對於不道德的人)── mātāpitūsu paṇḍitā; 不善待父母(無明不善待自己父母); Idheva naṃ garahanti, 在世受非議(還活著時被人們辱罵), peccāpāyañca gacchati. 死後墮惡道(死後幾乎會墮入惡道)。 第二節 ❦ 幸福人生 “Mātari pitari cāpi, 於母又於父(無論母親又或者父親), yo sammā paṭipajjati; 善施諸正行(如人以道德對待他們)── Tathāgate vā sambuddhe, 或於佛正覺(同樣對待正覺如來佛), atha vā tassa sāvake; 又或彼聲聞(或是對待佛陀的弟子); Bahuñca so pasavati, 累劫報累世(那麼他將在多生累劫), puññaṃ etādiso [puññampi tādiso (sī. syā. kaṃ.)] naro. 此人生功德(如其善行而招感福果)! “Tāya naṃ dhammacariyāya, 智行正法者(因為對於有道德的人)── mātāpitūsu paṇḍitā; 能善待父母(賢明能善待自己父母); Idheva [idha ceva (sī.)] naṃ pasaṃsanti, 在世為人讚(還活著時受人們讚賞), pecca sagge pamodatī”ti [sagge ca modatīti (sī.)]. 死後喜生天(死後得天界歡喜迎接)。」 catutthaṃ; (受傷之二經 ~班達村落品‧)第四(經終) ~《增支部經典‧四集‧初五十經篇‧班達村落品‧Dutiyakhatasutta 受傷之二經》(AN 4.4) ☸*********************************************************************

View this post on Gab